Stretla som štyroch svojich na hranici života – smrti – života

Autor: Anna Halajová | 22.10.2015 o 19:47 | Karma článku: 2,23 | Prečítané:  199x

Po zážitku stretnutia s ľuďmi, ktorí už nie sú medzi nami, v priestore „medzi“, som mala pocit, akoby som o 10 rokov omladla.

Môj stareček. V mojom predškolskom detstve sa so mnou hrával, spievali sme si, spolu varili, vytrhol mi prvý mliečny zúbok... Umrel, keď som mala 30. O niekoľko rokov nato som mala príležitosť zúčastniť sa odborného seminára pre ľudí pracujúcich s umierajúcimi. Zažívali sme na ňom stav „medzi“. Naše mozgy sme mali naladené na frekvenciách medzi životom a smrťou. Krátko pred podujatím som často na starečka myslela a uvedomovala som si, ako mi chýba. Netušila som, že ho počas seminára znova stretnem...

Vo vnútornom videní sme sa vystískali ako za starých čias. Cítila som jeho náruč, radosť a lásku ako kedysi. Okrem neho som sa tam stretla s ďalšími mojimi starými rodičmi, ktorí už nežili.

Starého otca som sa opýtala ako sa cíti. Odpovedal mi: „Už ma nič nebolí.“

Starej mamy som sa opýtala, prečo umrela práve v deň mojich narodenín. Zaoberala som sa v mysli týmto dátumom v našich životoch a túžila poznať vysvetlenie, pochopiť túto zhodu okolností. Povedala mi: „Ešte nie je čas, aby si sa to dozvedela.“ Po jej slovách som sa upokojila. Pustila som túto tému z hlavy. Až neskôr v živote som sa k nej vrátila, ale to je na ďalší príbeh...

Štvrtou zosnulou, ktorú som vtedy stretla, bola mama mojej kamarátky. Umrela krátko pred seminárom. Ešte som ju stihla navštíviť v nemocnici. V priestore "medzi" mi povedala: „Odkáž Edite, že mi je dobre.“ Odkázala som.

Je iste veľa prípadov, keď sa ľudia stretli s tými, ktorí už nie sú medzi nami. Som presvedčená, že takéto zážitky nám život prinesie vtedy, keď to naozaj potrebujeme.

V tejto chvíli mi prichádzajú na um slová Elisabeth Kübler-Rossovej, psychiatričky, ktorá pracovala s deťmi i dospelými pred koncom ich životov: „Spirituálny kvadrant je tá sféra vášho Ja, ktorá v sebe pojíma všetko poznanie. Zo všetkých kvadrantov utvárajúcich ľudskú bytosť je tento tým jediným, pre ktorého rozvinutie nemusíme nič robiť, pretože s ním už prichádzame na svet. A dostávame ešte jeden dar: pokiaľ o niečo prídeme, vždy namiesto toho dostaneme niečo iné, lepšie než to, o čo sme prišli.“

Ak máte túžbu rozprávať sa na jesenné témy, pozývam Vás sem.

article_photo

Ak máte chuť len čítať, odporúčam Vám knihu Elisabeth Kübler-Rossovej Svetlo na konci tunela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.


Už ste čítali?