Stretla som štyroch svojich na hranici života – smrti – života

Autor: Anna Halajová | 22.10.2015 o 19:47 | Karma článku: 2,23 | Prečítané:  182x

Po zážitku stretnutia s ľuďmi, ktorí už nie sú medzi nami, v priestore „medzi“, som mala pocit, akoby som o 10 rokov omladla.

Môj stareček. V mojom predškolskom detstve sa so mnou hrával, spievali sme si, spolu varili, vytrhol mi prvý mliečny zúbok... Umrel, keď som mala 30. O niekoľko rokov nato som mala príležitosť zúčastniť sa odborného seminára pre ľudí pracujúcich s umierajúcimi. Zažívali sme na ňom stav „medzi“. Naše mozgy sme mali naladené na frekvenciách medzi životom a smrťou. Krátko pred podujatím som často na starečka myslela a uvedomovala som si, ako mi chýba. Netušila som, že ho počas seminára znova stretnem...

Vo vnútornom videní sme sa vystískali ako za starých čias. Cítila som jeho náruč, radosť a lásku ako kedysi. Okrem neho som sa tam stretla s ďalšími mojimi starými rodičmi, ktorí už nežili.

Starého otca som sa opýtala ako sa cíti. Odpovedal mi: „Už ma nič nebolí.“

Starej mamy som sa opýtala, prečo umrela práve v deň mojich narodenín. Zaoberala som sa v mysli týmto dátumom v našich životoch a túžila poznať vysvetlenie, pochopiť túto zhodu okolností. Povedala mi: „Ešte nie je čas, aby si sa to dozvedela.“ Po jej slovách som sa upokojila. Pustila som túto tému z hlavy. Až neskôr v živote som sa k nej vrátila, ale to je na ďalší príbeh...

Štvrtou zosnulou, ktorú som vtedy stretla, bola mama mojej kamarátky. Umrela krátko pred seminárom. Ešte som ju stihla navštíviť v nemocnici. V priestore "medzi" mi povedala: „Odkáž Edite, že mi je dobre.“ Odkázala som.

Je iste veľa prípadov, keď sa ľudia stretli s tými, ktorí už nie sú medzi nami. Som presvedčená, že takéto zážitky nám život prinesie vtedy, keď to naozaj potrebujeme.

V tejto chvíli mi prichádzajú na um slová Elisabeth Kübler-Rossovej, psychiatričky, ktorá pracovala s deťmi i dospelými pred koncom ich životov: „Spirituálny kvadrant je tá sféra vášho Ja, ktorá v sebe pojíma všetko poznanie. Zo všetkých kvadrantov utvárajúcich ľudskú bytosť je tento tým jediným, pre ktorého rozvinutie nemusíme nič robiť, pretože s ním už prichádzame na svet. A dostávame ešte jeden dar: pokiaľ o niečo prídeme, vždy namiesto toho dostaneme niečo iné, lepšie než to, o čo sme prišli.“

Ak máte túžbu rozprávať sa na jesenné témy, pozývam Vás sem.

article_photo

Ak máte chuť len čítať, odporúčam Vám knihu Elisabeth Kübler-Rossovej Svetlo na konci tunela.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?